Miroslav Lukáč 2010
Zlatá kniha Hontu (recenzia)
Peter Urban a kol.: Zlatá kniha Hontu. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo
Matice slovenskej, 500 s. (r. 2010).
Pred dvoma rokmi vo februári 2008 ma po pohrebe dr. Vacholda oslovil
dr. Peter Urban, s ktorým som sa letmo poznal a požiadal o spoluprácu
pri budúcej Zlatej knihe Hontu. Vtedy som ešte netušil, že ju budem držať
v rukách po tak krátkom čase. Zlatá kniha je „skutočne“ zlatá, čo vyplýva
z bohatých dejín Hontu, ktorého zlaté bane sa stali zásobárňou uhorského
a neskôr habsburského zlatého pokladu. Vysvetlením prečo zlatá (kniha
Hontu) je vlastne úvodom k celej publikácii. Je rozdelená do niekoľkých
častí (kapitol), ktoré spracovalo 27 spoluautorov. V prvej kapitole (O
Honte bližšie) sa dozvieme viac o vymedzení regiónu, prírode, historickom
vývoji od župy kráľovskej k župe šľachtickej (stolica), hodnostároch
Hontu, počiatkoch honštianskej šľachty. V kapitole Hrdé mestá Hontu
autori prezentujú starobylé mestá – Banskú Štiavnicu s Banskou Belou
a bývalými predmestiami Štiavnice, ďalej Pukanec aj Šahy. V tejto kapitole
kronikár nášho mesta a pracovník Kultúrneho centra a Múzea A.
Sládkoviča v Krupine spracoval a predstavil bohaté dejiny Krupiny vrátane
pamiatok a krupinských osobností (A. Sládkovič, E. M. Šoltésová, M.
Matunák a J. C. Hronský). V kapitole o hontianskych hradoch, dedinách
a dedinkách autori priblížili hontianske hrady Hont, Drégeľ (v dnešnom
Maďarsku), Hrádok (stará Litava), Čabraď (tiež Litava), Sitno, historička
dr. H. Žažová spracovala premonštrátsky kláštor v Bzovíku. Okrem hradov
a kláštora spoznáme dediny Svätý Anton s kaštieľom a jeho starobylými
rodmi Koháryovcovami a Coburgovcami, ďalej Hontianske Nemce,
Príbelce (so slovenskými osobnosťami Jánom Čaplovičom, Vialiamom
Paulínym Tóthom, Jankom Kráľom a Jánom Rotaridesom), Sebechleby,
Balog nad Ipľom, Stredné Plachtince, Sucháň so svojimi „múzeami“
a maďarskú obcec Nagybörzsöny. V kapitole Zlaté ruky obyvateľov
Hontu defilujú remeselníci a remeslá (štiavnické umelecké kováčstvo,
banícke ľudové umenie, kamenné a kamenárske zaujímavosti Brhloviec
a Tesárske dúpence, fajkárstvo a fajkári v Honte, signované tehly, sklárska
huta v Čabradskom podradí, hontianske mlyny, paličkované čipky,
prezentácia pôvodných remesiel a poľnohospodárskych prác v Hrušove
– Hontianska paráda, tradičná ľudová kultúra Hontu), špeciálne hontianske
vinohradníctvo a vinárstvo, vínne pivnice a pukanské ľochy, Stará
hora v Sebechleboch. V kapitole Hontianske kamene, kaňony, údolia
a rieky chceme upozorniť na Krupinské bralce (Štangarígeľ), Dudinské
travertíny, najstaršie kamene Hontu, špeciálne na spečené valy v Honte,
Sitno, rieky Hontu (Dunaj, Hron, Ipeľ) a chránené územia. V tejto kapitole
sa nezabudlo na krupinského rodáka a prídovedca RNDr. Júliusa
Vacholda. V kapitole Ďalšie zaujímavosti Hontu autori nezabudli na
poľovníctvo, poľovnú zver, Dni Svätého Huberta, ruže a ružiari (tu aj
text Rudol Geschwind od M. Lukáča), časť o kraji v ktorom sa rodia
dobrí herci (J. Pántik, Š. Kvietik, M. Kňažko, J. Filip, G. Valach, M.
Labuda, M. Vášáryová a V. Polónyi). Na záver nechýba výber citovanej
a odporúčanej literatúry. Po poďakovaní nasleduje trojjazyčné rezumé
v angličtine, nemčine a maďarčine, nechýba miestny a menný register.
Hoci výber kapitol nie je kompletný, dáva tušiť, že sa do rúk čitateľovi
dostáva výnimočné dielo autorov, napospol odborníkov v problemtikách,
o ktorých píšu. Autori pracujú s archívnymi prameňmi aj cudzojazyčnou
literatúrou, čo dáva tejto knihe punc originality ako knihy, ktorá sa vydáva
len výnimočne - možno raz za čitateľský život. O Honte vyšlo niekoľko
publikácií z pera Šahančana Karola Csákyho, ktorý najmä maďarským
obyvateľom sprostredkúva bohatstvo nášho regiónu (Honti barangolások
– Prechádzky po Honte; Honti arcképczarnok – Dvorana portrétov
osobností Hontu atď...), vynikajúca etnografická monografia kolektívu
autorov pod vedením Jána Botíka (Hont – tradície ľudovej kultúry)
a ešte maďarská historická monografia Hont vármegye és Selemecbáyna
szab. kir. város (Hontianska župa a Banská Štiavnica slobodné kráľovské
mesto) a mnohé ďalšie (najmä dielčie) publikácie. Zlatá kniha Hontu síce
v špeciálnom zameraní vyššie uvedené publikácie neprekoná, treba však
povedať, že je prínosom v práci s novými poznatkami a komplexnosťou
problematík. Tu uvediem príklad od dr. P. Maliniaka - Ján Kružič, prvý
protiturecký kapitán Krupiny, o ktorom sa dozvieme viac než v bežnej
slovníkovej literatúre. Ako nedostatok publikácie možno vytknúť to, že
citácie sa uvádzajú za jednotlivými kapitolami, niektoré nemajú žiadne
citácie resp. uvedenú literatúru. Vývoj Hontu po roku 1526 nie je celkom
dotiahnutý, nedokončený ostáva zoznam hodnostárov a úradníkov Hontu
(župani, podžupani, notári...). Škoda, že na tejto časti nespolupracoval
dnes už nebohý doc. Žudel. Práca ostáva ostatným historikom. Citácie ku
všetkým kapitolám mohli byť na konci celej práce - napríklad pred zoznamom
odporúčanej literatúry. Hoci v niektorých prácach takýto postup
pôsobí zborníkovo, s potešením musím priznať, že Zlatej knihy Hontu
sa to netýka. V práci sú zastúpené viaceré hontianske dediny, no mnohé
významné chýbajú. Teba však uznať, že to ide na vrub možností celého
rozsahu knihy a vydavateľského zámeru. Zaiste by sa dalo spracovateľom
jednotlivých kapitol čo-to vytknúť, no vcelku kniha pôsobí usústavnene.
Tomu pomáha aj vynikajúca grafika a redaktorská úprava. Knihu odporúčam
všetkým, ktorí majú vážny záujem o dejiny nášho mesta, celého
regiónu a špeciálne oblastí, ktoré vyššie uvádzam. Zlatá kniha Hontu
sa stane ozdobou každej verejnej i súkromnej knižnice. Rád by som sa
dočkal nových hontianskych monografii zameraných na vybrané oblasti
– osobnosti Hontu – hontiansku šľachtu – architektúru – kláštory – kostoly
– kaplnky – patrocíniá - prírodu Hontu a pod. Na záver len niekoľko
slov. Vďaka za tento vydavateľský počin – v budúcnosti tu asi dlho nič
podobné nebude. Tešme sa zo „zlatých“ písmen tohto výnimočného diela!
Dr. M. Lukáč
Krupinské aktuality, ročník 1, 2010, jún
https://www.krupina.sk/noviny/ka_jun.pdf